Jabłoń

Brązowienie miąższu jabłek jest chorobą fizjologiczną i występuje częściej, gdy po ciepłym i suchym lecie we wrześniu występują obfite opady deszczu. Zwiększony pobór wody powoduje, że owoce szybko pęcznieją, ale miąższ jest cieńszy i dlatego przedwcześnie dojrzewają, a miąższ brązowieje. Chorobie sprzyjają także wysokie temperatury w czasie zbioru i wczesnego przechowywania. Najbardziej dotknięte brązowieniem miąższu są odmiany Ontario i Jonathan

Pehovitosť jabĺk je fyziologické ochorenie, ktorého hlavnou príčinou je nedostatok prístupného vápnika v pôde. Ochorenie sa intenzívnejšie prejavuje v suchých a teplých rokoch s nedostatkom zrážok, v rokoch so slabšou úrodou a na pôdach výdatne hnojených maštaľným hnojom a trusom drobných domácich zvierat. Pehovitosť najčastejšie postihuje Coxovu renetu a jej pomerne rozšírené krížence (napr. Dukát, Šampion, Clivia a pod.), nájde sa však aj na ďalších odrodách. Na povrchu plodov sa prejavuje tmavozelenými preliačinami, pod ktorými sa nachádzajú hnedé ostrovčeky odumretého pletiva dužiny, zasahujúce často až do hĺbky 5-10 mm. Podobné príznaky sa často objavujú aj na Jonathane. Táto škvrnitosť však postihuje len šupku Jonathanov, do dužiny nepreniká

Szklistość jest również fizjologiczną chorobą jabłek i często pojawia się na owocach przed zbiorem.Zwykle zaczyna się wokół rdzenia, ale czasami wnika pod skórkę w postaci ciemnozielonych plam olejowych.Po rozcięciu szklistych jabłek kapie z nich woda, która dostała się do przestrzeni międzykomórkowych.Występowaniu szklistości sprzyjają duże wahania temperatury między dniem a nocą późnym latem, a także późny zbiór jabłek.Ponieważ nie występuje u wszystkich odmian, jest również cechą odmianową.Najczęściej występuje na odmianach Clivia, Ducat, Cox's Rennet, Starking, Ontario i Gloster

Vlnačku krvavú (Eriosoma lanigerum) poznajú záhradkári skôr pod nesprávnym názvom voška krvavá. Nepatrí však medzi listové vošky, cicajúce rastlinné šťavy z listov napadnutých rastlín, ale medzi vlnačky, ktoré cicajú na kôre mladých výhonkov i starších konárov a vyznačujú sa vylučovaním voskových vláken. Tieto voskové vlákna vatovitého vzhľadu často úplne zakrývajú celú kolóniu vlnačky krvavej. V mieste cicania škodcu často vznikajú praskliny alebo zdureniny. Vlnačka krvavá poškodzuje z ovocných drevín len jablone. Prezimuje v štádiu lariev v puklinách kôry alebo na koreňovom krčku stromov. Larvy opúšťajú zimné úkryty od konca apríla. Prvé kolónie škodcu s typickými vatovitými výlučkami môžeme na jabloniach pozorovať už v druhej polovici mája. Za rok môže mať až 10 pokolení.

Voška skoroceľová (Dysaphis plantaginea) (Pass.), syn. Sappaphis mali (Ferr.), (Homoptera, Aphididae) – patrí nielen k najrozšírenejším, ale aj k najškodlivejším druhom listových vošiek na jabloniach. U nás sa vyskytuje prakticky vo všetkých ovocinárskych oblastiach hlavne na jabloniach, oveľa menej na jarabinách, dulách a oskorušiach. Cicaním listov vyvoláva voška najprv ich silné kučeravenie a stáčanie, neskôr žltnutie a opad. Na jar vytvára početné kolónie jedincov nielen na listoch, ale aj na mladých výhonkoch, ktoré zakrpatievajú a deformujú sa. Silnejšie poškodenie stromu sa prejavuje aj na vývine plodov, ktoré sa nevyvíjajú a nedozrievajú.

Obaľovač mramorovaný (Lobesia botrana) je motýľ, ktorý má rozpätie krídel 18 - 20 mm a dlhé tenké tykadlá. Krídla sú perlovo sivé a predné krídla majú malé hrdzavé plôšky s tromi mierne zošikmenými pásikmi: jedným na báze, jedným v strede krídla - rozšíreným v strede a jedným apikálnym, tmavo ohraničeným svetlejšou zónou. Hlava a hruď sú biele, zaliate hnedou a bruško je sivé. Vajíčko je okrúhle, s priemerom 0,6 - 0,7 mm, s jemným mnohouholníkovým ryhovaním. Vajíčka sú najskôr žlté, postupne sa stávajú priesvitne sivými. Larva je úzka, žltkasto zelená až sivozelená s hnedasto-žltou hlavou a hrudným štítkom. Je veľmi pohyblivá. Pri vyrušení padá smerom nadol a visí na hodvábnom vlákne. Kukla je tmavohnedá, štíhla. Na hornej časti bruška má dobre vyvinuté skupinky tŕňov.

Imago mają długość 6-7 mm i rozpiętość skrzydeł 13-15 mm.Poczwarka zimuje w twardych, wrzecionowatych kokonach.Imago pierwszego pokolenia pojawiają się, gdy roślina ma 3-4 liście i tworzą się pierwsze kwiatostany.Samice składają jaja pojedynczo na pąkach kwiatowych lub na ich szypułkach.Jedna samica składa około 60-100 jaj.Rozwój zarodkowy trwa 10-12 dni.Młode larwy drążą pąki kwiatowe i zjadają znajdujące się w nich organy generatywne.Na pąkach i kwiatach przędą pajęczyny.Oprócz kwiatów mogą zjadać także liście.Larwy drążą niekiedy szypułki kwiatowe lub młode pędy.

Poczwarki zimują w opadłych liściach.Imago pierwszego pokolenia pojawiają się w pierwszej połowie kwietnia i na początku maja.Samice składają jaja pojedynczo na górnej stronie liści.Larwy początkowo odżywiają się wąskim tunelem, który później powiększa się i ma wielkość 5-30 mm.Imago drugiego pokolenia wylęgają się pod koniec czerwca, a imago trzeciego pokolenia w sierpniu i wrześniu.Larwy odżywiają się płaskimi minami na liściach.W silnym nasileniu liście brązowieją i mogą opadać.Silnie zaatakowane rośliny są mniej odporne na mróz w okresie zimowym.

Podkopáčik ovocný (Lyonetia clerkella) patrí medzi najznámejších a najškodlivejších mínujúcich škodcov ovocných drevín, predovšetkým jabloní. V našich podmienkach môže mať dve alebo tri generácie za rok. Prezimuje v štádiu kukiel uložených v hustých belavých kokónoch pripevnených na kôru kmeňov či konárov napadnutých stromov. K jarnému liahnutiu a hromadnému rojeniu motýľov dochádza spravidla v období kvitnutia jabloní. Po párení samičky kladú vajíčka jednotlivo na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húseničky riamo z vaječného obalu prenikajú do listov a vyhlodávajú ich vnútorné pletivá. Tým vznikajú charakteristické míny, nad ktorými zostáva pokožka listov neporušená. úsenice sa v mínach pohybujú dokola, preto je aj ich trus uložený v tvare špirály (odtiaľ slovenské pomenovanie škodcu). Dospelé húsenice opúšťajú míny a spúšťajú sa po tenkých vláknach do nižšie položených častí koruny stromov. Húsenice prvej a dr

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Spiralny pasikonik jest jednym z najbardziej znanych i szkodliwych szkodników drzew owocowych, zwłaszcza jabłoni.W naszych warunkach może mieć dwa lub trzy pokolenia rocznie.Zimuje w stadium poczwarki w gęstych białawych kokonach przytwierdzonych do kory pni lub gałęzi porażonych drzew.Wiosenny wylęg i masowe rojenie motyli następuje zwykle w okresie kwitnienia jabłoni.Samice po zapłodnieniu składają jaja pojedynczo na spodniej stronie liścia.Gąsienice, które wylęgły się bezpośrednio z obudowy jaja, wnikają do wnętrza liścia i wygryzają jego wewnętrzne listki.

Wszyscy ogrodnicy doskonale znają larwę jabłoni (Cydia pomonella), ponieważ jest ona przyczyną znanej wszystkim zarazy jabłek, a nawet najzagorzalsi przeciwnicy chemicznej ochrony roślin przekonali się, że nie da się uprawiać zdrowych jabłek bez leczenia jabłoni przeciwko temu szkodnikowi. W rzeczywistości owoce zaatakowane przez larwę zazwyczaj ulegają zgniliźnie jednostronnej, często już na drzewach. Oprócz jabłoni uszkadza ona również grusze. W cieplejszych rejonach Słowacji larwa jabłoni ma dwa pokolenia w ciągu roku. Zimuje w różnych schronieniach w stadium dorosłej gąsienicy. Poczwarka pojawia się wiosną, a motyle z pierwszego pokolenia roją się w maju i czerwcu, a z drugiego pokolenia w lipcu i sierpniu.

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Prezimuje v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklí a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia jabloní. Samičky kladú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov jabloní (obr. 1). Vyliahnuté larvy vyhlodávajú pod pokožkou mladého plodu chodbičku (obr. 2 a 3), nad ktorou počas rastu plodu pokožka praská a po vzniknutej rane sa vytvorí hadovito sa krútiaca jazva, vychádzajúca zvyčajne z kališnej jamky (obr. 4). Tieto plody ostávajú na stromoch až do zberu, sú však svedectvom jednak o tom, že sa piliarka jablčná v danej výsadbe vyskytuje a jednak o tom, že sa proti nej nezasahovalo. Staršie larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, ktoré predčasne opadávajú. Piliarka jablčná má za rok len jednu generáciu. Najviac poškozuje skôr kvitnúce letné a jesenné odrody jabĺk.

Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum), dospelé chrobáky majú 3,5 – 4,5 mm. Prezimujú v rozličných úkrytoch, odkiaľ na jar preletujú na nalievajúce púčiky jablone, ktoré vyžierajú. Vajíčka kladú do ešte nerozvinutých kvetov. Jedna samička nakladie asi 20 vajíčok. Vyliahnuté larvy postupne vyžierajú všetky časti kvetu, kvet ostáva uzavretý, so zhnednutými korunnými lupienkami (podobne ako pri poškodení mrazom). V tomto kvete sa aj zakuklí larva. Vyliahnutý chrobák sa ešte krátky čas pasie na jabloňových listoch, potom sa odoberie na chránené miesto, kde v tzv. letnej diapauze (štádium pokoja) zotrváva až do jesene a až potom odchádza do zimného úkrytu.

Múčnatka jabloňováMúčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) je popri chrastavitosti druhou hospodársky najvýznamnejšou chorobou jabloní. Na rozdiel od chrastavitosti však napáda predovšetkým listy a výhonky, na ktorých vytvára hustý múčnatý povlak. Infikované listy sa skrúcajú, usychajú a predčasne opadávajú. Pôvodca ochorenia prezimuje vo forme podhubia v kvetných a listových púčikoch jabloní. Na jar z týchto púčikov vyrastajú choré listy alebo listové ružice (tzv. prvotná infekcia). Ak ich zo stromov neodstránime, sú zdrojom tzv. druhotnej infekcie listov a výhonkov počas ďalšieho vegetačného obdobia. Šírenie múčnatky jabloňovej podporuje teplé a suché počasie v jarných mesiacoch, teda v čase intenzívneho rastu stromov.