Materiały jądrowe

Ponieważ zaraza tarczowa utrzymuje się na korze drzew owocowych, można ją skutecznie zwalczać tylko wtedy, gdy te drzewa i krzewy są pozbawione liści. Obecnie zarazę tarczową zwalczamy za pomocą oprysku wstępnego, który musi być obfity i powinien być wykonany tuż po zawiązaniu pąków przez drzewa owocowe.

Môžu v niektorých oblastiach od skorej jari spôsobiť veľké škody na ovocných stromoch. Samce motýľa majú dobre vyvinuté krídla. Samičky piadivky zimnej sú úplne bezkrídle. Jesenná má zakrpatené krídla. Jej húsenice sú v dospelosti žltozelené, so zelenkastou alebo žltkastou hlavou, s tmavšou pozdĺžnou čiarou, s troma bielymi čiarami na každom boku. Húsenice piadivky zimnej sú spravidla červenohnedé s dvojitou tmavou chrbtovou čiarou, alebo s červenými škvrnami na chrbte. Na bokoch majú široký žltý pásik a na 11. článku dve bradavky. Hlava je červenohnedá, prieduchy biele, lemované čiernym prstencom. V dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm. Vývoj piadivky jesennej a zimnej je veľmi podobný, rovnaké sú aj časové obdobia , v ktorých možno proti nim úspešne bojovať.

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým c

Dojrzałe płciowo, zapłodnione samice zimują pod korą drzew lub w suchych liściach. Pojawiają się od końca marca do końca kwietnia na pojawiających się pąkach i młodych liściach. Pokolenie wiosenne i jesienne rozwija się powoli (w ciągu 20-40 dni), natomiast pokolenie letnie rozwija się szybko (w ciągu 10-25 dni). Suche i ciepłe długie dni sprzyjają rozmnażaniu, dlatego te dwa gatunki są aktywne głównie latem.

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

Wszyscy ogrodnicy doskonale znają larwę jabłoni (Cydia pomonella), ponieważ jest ona przyczyną znanej wszystkim zarazy jabłek, a nawet najzagorzalsi przeciwnicy chemicznej ochrony roślin przekonali się, że nie da się uprawiać zdrowych jabłek bez leczenia jabłoni przeciwko temu szkodnikowi. W rzeczywistości owoce zaatakowane przez larwę zwykle ulegają zgniliźnie jednostronnej, często już na drzewach. Oprócz jabłoni uszkadza ona również grusze. W cieplejszych rejonach Słowacji larwa jabłoni ma dwa pokolenia w ciągu roku. Zimuje w różnych schronieniach w stadium dorosłej gąsienicy. Poczwarka pojawia się wiosną, a motyle z pierwszego pokolenia roją się w maju i czerwcu, a z drugiego pokolenia w lipcu i sierpniu.

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Jest najgroźniejszym szkodnikiem jabłoni. Atakuje prawie wyłącznie części zdrewniałe, takie jak młode gałązki, pień i korzenie. Na starym drewnie zasiedla tkankę kalusową, w której zagoiły się różne rany. Kolonie mszycy krwistej często ukryte są pod łuskami kory, w różnych szczelinach kory i na korzeniach do głębokości 25 cm. Wysysając, wywołują powstawanie guzów kambium na gałązkach i korzeniach. Żywotne, brązowe do niebiesko-czarnych samice jabłoni mają wielkość 1,7-1,9 mm.

Roztočce nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce, čoho dôkazom sú 4 páry končatín a schopnosť vytvárania pavučinky na napadnutých rastlinách. Keďže sú veľmi drobné (ich telo dosahuje dĺžku 0,2 - 0,4 mm), voľným okom nie sú takmer viditeľné. Na ich prítomnosť nás upozorňujú striebristé, žltohnedé alebo bronzovohnedé drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov. Na okrasných rastlinách najčastejšie škodí roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ktorý sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Okrem okrasných rastlín napáda desiatky rôznych poľných plodín, zelenín, ovocných drevín a prežíva aj na rôznych burinách. Vo voľnej prírode prezimuje v štádiu oplodnených samičiek. V teplých a suchých podmienkach bytov a skleníkov sa rozmnožuje nepretržite celý rok.

Múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) je popri chrastavitosti druhou hospodársky najvýznamnejšou chorobou jabloní. Na rozdiel od chrastavitosti však napáda predovšetkým listy a výhonky, na ktorých vytvára hustý múčnatý povlak. Infikované listy sa skrúcajú, usychajú a predčasne opadávajú. Pôvodca ochorenia prezimuje vo forme podhubia v kvetných a listových púčikoch jabloní. Na jar z týchto púčikov vyrastajú choré listy alebo listové ružice (tzv. prvotná infekcia). Ak ich zo stromov neodstránime, sú zdrojom tzv. druhotnej infekcie listov a výhonkov počas ďalšieho vegetačného obdobia. Šírenie múčnatky jabloňovej podporuje teplé a suché počasie v jarných mesiacoch, teda v čase intenzívneho rastu stromov.

Czynnikiem sprawczym choroby jest bakteria Erwinia amylovora, w starszej literaturze określana również jako parch różany lub parch róży. Mimo że większość drzew owocowych należy do rodziny różowatych, gospodarzami parcha są tylko rośliny należące do podrodziny jabłoni. Wśród nich najważniejszymi gospodarzami są jabłoń, grusza i pigwa, dlatego powinniśmy używać bardziej adekwatnej nazwy bakteryjny parch owoców ziarnkowych.

Parch jabłoni jest najgroźniejszą chorobą owoców ziarnkowych, ponieważ oprócz liści atakuje również owoce, które w wyniku silnego zakażenia ulegają całkowitemu zniszczeniu. Chorobę wywołuje grzyb Venturia inaequalis na jabłoniach i Venturia pirina na gruszach. Oba grzyby zimują w opadłych liściach, w których do wiosny tworzą się kieszonkowe owocniki. Przy wilgotnej pogodzie owocniki otwierają się, a kieszonki uwalniają do powietrza tzw. askospory, powodując zakażenie młodych liści i owoców. Uwalnianie askospor następuje od kwietnia do czerwca, dlatego te miesiące są kluczowym okresem w walce z parchem.