Stonegrounds

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

Omacnica prosowianka (Rhagoletis cerasi) jest muchą, której białawe i beznogie larwy powodują dobrze znaną zarazę owoców późniejszych odmian czereśni. Szkodnik zimuje w stadium poczwarki pod drzewami czereśni płytko w glebie. Główna rójka dorosłych omacnic pojawia się około połowy maja. Około 7-10 dni po zapłodnieniu samice zaczynają składać jaja w owocach. Omacnica prosowianka ma jedno pokolenie w roku.

Omacnica prosowianka (Cydia funebrana) jest drugą po omacnicy prosowiance przyczyną zarazy śliwek.O ile omacnica prosowianka ma tylko jedno pokolenie w roku i powoduje wczesną zarazę młodych owoców, które przedwcześnie opadają, o tyle omacnica prosowianka ma dwa pokolenia w roku.Pierwsze pokolenie jest mało liczne i dlatego nie trzeba przeciwko niemu zwalczać śliw.Drugie pokolenie omacnicy prosowianki roi się w lipcu i powoduje zarazę dojrzewających owoców, które zwykle są już na drzewie i podlegają zgniliźnie monilionowej.Zaraza charakteryzuje się obecnością stwardniałej kropli kleju w miejscu wniknięcia gąsienicy do wnętrza owocu.

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Roztočce nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce, čoho dôkazom sú 4 páry končatín a schopnosť vytvárania pavučinky na napadnutých rastlinách. Keďže sú veľmi drobné (ich telo dosahuje dĺžku 0,2 - 0,4 mm), voľným okom nie sú takmer viditeľné. Na ich prítomnosť nás upozorňujú striebristé, žltohnedé alebo bronzovohnedé drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov. Na okrasných rastlinách najčastejšie škodí roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ktorý sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Okrem okrasných rastlín napáda desiatky rôznych poľných plodín, zelenín, ovocných drevín a prežíva aj na rôznych burinách. Vo voľnej prírode prezimuje v štádiu oplodnených samičiek. V teplých a suchých podmienkach bytov a skleníkov sa rozmnožuje nepretržite celý rok.

Chorobę wywołuje grzyb Monilia laxa, który jest również sprawcą zgnilizny owoców pestkowych. Do zakażenia dochodzi, gdy w okresie kwitnienia utrzymuje się deszczowa i chłodna pogoda. Choroba najczęściej występuje na wiśniach i morelach, a w ostatnich latach odnotowano ją również na brzoskwiniach i śliwkach. W obrębie wymienionych gatunków owoców występuje znaczne zróżnicowanie podatności odmian, dlatego często zdarza się, że różne odmiany posadzone obok siebie wykazują różny stopień porażenia. Grzyb zimuje w "mumiach monilii" owoców, które wiosną uwalniają ogromne ilości zarodników.