Śliwki

Slivky a niektoré druhy sliviek (slivkomarhule, mirabelky či ringloty) sa v našich záhradách dožívajú aj 25 rokov. Aby stromy prosperovali a prinášali očakávanú úrodu, potrebujú vhodnú starostlivosť a ošetrenie pri výskyte chorôb, s ktorými záhradkári každoročne bojujú. Najzávažnejšie a najrozšírenejšie choroby sliviek na Slovensku popisujeme nižšie, rovnako ako aj možnosti ochrany či prevencie. Treba počítať s tým, že boj s niektorými z nich je náročný, ba až nemožný. To, aká choroba váš strom postihne a aký škodca sa na ňom udomácni, môžete však ovplyvniť. Treba si všímať zdravotný stav stromu, vhodne a v správnom období ho strihať a dopriať mu na záhrade slnečné stanovište a primeranú závlahu so živinami. V prípade cudzoopelivých odrôd aj dobrého opeľovača. Vrúbľovanie sliviek inej odrody kvôli opeľovaniu sa v prípade týchto ovocných stromov neodporúča, a to pre nebezpečenstvo infikovania vírusovou šarkou.

Prawidłowe przycinanie śliw jest bardzo ważne

Pri slivkách je veľmi dôležité všímať si celkový zdravotný stav stromu a množstvo (a dĺžku) jeho prírastkov. Podľa toho treba zvoliť správne načasované strihanie sliviek: skoro na jar alebo v lete po obratí úrody. Ak slivka rastie príliš bujne a nahadzuje veľa planých výhonov (šľahúne rastúce kolmo do výšky), môžeme ju “skrotiť” letným rezom po zbere úrody. Naopak, ak má strom slabé prírastky, treba mu pomôcť a rezom zredukovať nadzemnú časť stromu. Takýto zimný rez slivky pomôže v tom, aby strom svoju energiu a živiny ukryté v kmeni a v kostrových konároch mohol efektívne využiť na nové prírastky, na ktorých v budúcom roku prinesie úrodu. Pravidelné presvetľovanie koruny je dôležité nielen na bohatú násadu kvetných pukov, budúcich plodov, ale je aj najdôležitejším preventívnym opatrením v rozširovaní plesní či hubových ochorení.

Najpoważniejszą chorobą jest parch, najbardziej rozpowszechnioną mszyce, najbardziej przerażające robaki w owocach śliwek

V prípade najznámejšej choroby slivkovín, šarky, je najlepším riešením likvidácia stromu, keďže ide o infekčný zdroj nákazy nielen pre ďalšie slivky u susedov, ale aj pre všetky pestované marhule či broskyne, ktoré nevyliečiteľná šarka takisto napáda. Práve kvôli tomuto vírusu sa očkovanie sliviek (štepenie sliviek) vôbec neodporúča. Prenášajú ho vošky. Preto je ich prítomnosť na strome v prípade sliviek obzvlášť nežiadúca. Vošky na slivke vyzerajú inak ako napríklad na marhuli či čerešni. Ich kolónie sa rozširujú na spodnej strane listov a sú pokryté bielosivým práškom, často zamieňaným s plesňou. Listy sa neskúcajú, ale zasychajú a opadávajú. Ak na slivke neopadávajú listy, ale nevyvinuté centimetrové plody, pravdepodobne k vám v čase kvitnutia priletela piliarka slivková a nakládla do kvetov vajíčka. Ich larvy vyžierajú tieto tvoriace sa plody, čo môže spôsobiť ich skoršie opadnutie. Napadnuté plody môžu aj dozrieť ,

Najczęstsze choroby i szkodniki śliwek

Czerwona plamistość liści śliwek

Chorobę wywołuje grzyb Polystigma rubrum, który zimuje w opadłych liściach, gdzie tworzą się owocniki, które wiosną uwalniają "askospory", powodując infekcję młodych liści. Pierwsze objawy choroby w postaci 5-10 mm dużych pomarańczowych do brązowo-czerwonych wybrzuszonych plam pojawiają się po około sześciu tygodniach od zakażenia. Silniej porażone liście ulegają deformacji, więdną i przedwcześnie opadają. Choroba występuje w większym nasileniu w latach o wilgotnej pogodzie wiosennej

Śliwki Sharka

O šarke sliviek väčšina záhradkárov vie, že sa jedná o nebezpečné vírusové ochorenie sliviek a niektorých ďalších kôstkovín. Hostiteľmi šarky sú všetky slivkoviny, marhuľa, broskyňa, mandľa, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan. Medzi odrodami pestovaných sliviek sú v náchylnosti na šarku veľké rozdiely. Veľmi citlivá je napr. naša najrozšírenejšia odroda Bystrická slivka. V posledných rokoch sa dostali do pestovania odrody sliviek tolerantné voči šarke (napr. Čačanská najbolja, Gabrovská, Stanley). Na listoch týchto odrôd sa síce príznaky šarky môžu objaviť, ale plody nebývajú postihované. Na listoch sliviek sa šarka prejavuje v podobe bledozelených alebo žltozelených kresieb (obr. 1), prstencov, prúžkov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov sa v čase ich vyfarbovania objavujú preliačiny (obr. 2), ktoré sú dobre viditeľné po zotretí voskového povlaku. Pod týmito p

Roztocze owocowe

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

Mszyce na drzewach owocowych

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Koperta na śliwce

Omacnica prosowianka (Cydia funebrana) jest drugą po omacnicy prosowiance przyczyną zarazy śliwek.O ile omacnica prosowianka ma tylko jedno pokolenie w roku i powoduje wczesną zarazę młodych owoców, które przedwcześnie opadają, o tyle omacnica prosowianka ma dwa pokolenia w roku.Pierwsze pokolenie jest mało liczne i dlatego nie trzeba przeciwko niemu zwalczać śliw.Drugie pokolenie omacnicy prosowianki roi się w lipcu i powoduje zarazę dojrzewających owoców, które zwykle są już na drzewie i podlegają zgniliźnie monilionowej.Zaraza charakteryzuje się obecnością stwardniałej kropli kleju w miejscu wniknięcia gąsienicy do wnętrza owocu.

Monilialne zamieranie kwiatów i pędów śliwy

Chorobę wywołuje grzyb Monilia laxa, który jest również sprawcą zgnilizny owoców pestkowych. Do zakażenia dochodzi, gdy w okresie kwitnienia utrzymuje się deszczowa i chłodna pogoda. Choroba najczęściej występuje na wiśniach i morelach, a w ostatnich latach odnotowano ją również na brzoskwiniach i śliwkach. W obrębie wymienionych gatunków owoców występuje znaczne zróżnicowanie podatności odmian, dlatego często zdarza się, że różne odmiany posadzone obok siebie wykazują różny stopień porażenia. Grzyb zimuje w "mumiach monilii" owoców, które wiosną uwalniają ogromne ilości zarodników.

Brązowienie liści

Ważną chorobą jest brunatnienie liści śliwy powodowane przez grzyb Apiognomia erythrostoma, który atakuje liście, liście i owoce. Ochronę przeprowadza się zapobiegawczo około tydzień po kwitnieniu i wskazane jest powtórzenie oprysku 2-3 razy po 7-14 dniach.

Pikantność liści śliwy

Je to ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky. čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody čerešne.

Rdza śliwek

Na śliwie rdza objawia się rdzawo-pomarańczowymi plamami na powierzchni liści.Powierzchnia tych plam z czasem ciemnieje.Ze spodniej strony plam wystają dziwne narośla zwane aecidia, które mogą mieć długość 2-4 mm.Oprócz liści choroba może pojawiać się również na owocach i gałęziach.Źródłem zimowania i infekcji są opadłe liście, na których patogen zimuje w postaci uredosporów i teleutosporów.Grzybnia grzyba może pozostać żywotna w roślinach żywicieli pośrednich, zapewniając dalsze infekcje.Wytwarzane przez teleutospory bazidiozy mogą w maju infekować młode liście.Infekcja może mieć charakter epidemiczny, ze względu na ciągłe wytwarzanie letnich pokoleń uredosporów.