Papryka

K poškodeniu záhradných plodín silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, kedy sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. Zo zelenín sa so slnečným úpalom najčastejšie stretávame na paprike a rajčiakoch predovšetkým po vysadení sadeníc na trvalé stanovište. Tieto sadenice boli predpestované v skleníkoch alebo za oknami bytov, kde neboli vystavené priamemu slnku. Ak navyše rástli v hustom spone, môžu byť okrem listov poškodené aj ich stonky, ktoré zo slnečnej strany zbelejú, skorkovatejú a ľahko sa lámu. Slnečným úpalom bývajú poškodené aj plody rajčiakov. Ohrozené sú najmä tie plody, ktoré sa pri odstraňovaní zálistkových výhonkov obnažili

Pôvodca stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa v staršej odbornej literatúre uvádzajú pod názvom mykoplazmy. Sú to mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Je to teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný. V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky

Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovite stenšia alebo prechádzajú do mokrej hniloby (predovšetkým v rýchliarňach). Často sa na nich objavujú aj hubové povlaky, preto sa mnohí pestovatelia domnievajú, že ide o ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným

V praxi sa najčastejšie stretávame s fuzáriovým alebo sklerocíniovým vädnutím papriky. Pre fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum) je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v podĺžne rozrezanej stonke. Huba do rastlín preniká cez korene, ktoré bývajú poškodené vysokou hladinou živín, predovšetkým v pôdach výdatne hnojených hnojom od hydiny a iných drobných domácich zvierat. Pôvodca fuzáriového vädnutia pretrváva v pôde a môže sa nebezpečne premnožiť najmä vtedy, ak papriku pestujeme niekoľko rokov na rovnakom mieste. Pre sklerocíniové vädnutie(Sclerotinia sclerotiorum) sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. V stonkách neskôr vznikajú skleróciá, ktoré sa po rozpade pletív dostávajú do pôdy a niekoľko rokov sú zdrojom infekcie pre plodiny pestované na tejto ploche. Sclerotinia sclerotiorumtotiž okrem papriky napáda aj uhorky, rajčiaky, mrkvu, petržlen, šalát a ďalšie plodiny. Kým sklerocí

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým c

Poczwarki to drobne smukłe owady o wielkości około 1-3 mm.Mają 2 pary wąskich, bezbarwnych skrzydeł, które są obrzeżone dookoła długimi brwiami.Skrzydła wyglądają jakby miały poszarpane brzegi, stąd nazwa tego owada.W zależności od gatunku dorosłe poczwarki są koloru czarnego lub żółto-brązowego, ale mogą mieć czerwone, czarne lub białe oznaczenia.W razie niepokojenia często odskakują.Larwy są podobne do dorosłych, ale nie mają skrzydeł i są jaśniejsze.Poczwarki są półprzezroczyste, mają nerkowaty kształt i wielkość około 0,3 mm.

Mączlik szklarniowy (Trialeurodes vaporariorum), znany bardziej pod potoczną nazwą mączlik, jest groźnym szkodnikiem szybko rosnących warzyw, ale także roślin szklarniowych i domowych. Szkodzi wysysając soki roślinne, a także wydala duże ilości lepkiej spadzi, która jest pożywką dla różnych gatunków mączlików. Jeśli zaatakowane rośliny zostaną dotknięte, dorosłe mączliki odlatują w dużych ilościach.

Mszyce są najgroźniejszymi szkodnikami papryki, przede wszystkim dlatego, że w krótkim czasie potrafią się kalamitnie rozmnożyć, powodując żółknięcie i opadanie liści. Ponadto przenoszą również różne choroby wirusowe, które ograniczają i dewaluują plony. Najczęściej występującymi mszycami na papryce są mszyca brzoskwiniowa (Myzus persicae) i mszyca kruszynowo-ziemniaczana (Aphis nasturtii). Ma to szczególne znaczenie przy wyborze produktów, ponieważ niektóre z nich są skuteczne tylko wobec jednego z wymienionych gatunków.

Padanie vzchádzajúcich rastlín býva častou príčinou neúspechu pri predpestovaní rôznych druhov zelenín, ale aj okrasných rastlín. Napriek tomu, že sa na ňom podieľa viacero mikroorganizmov, jedná sa o komplexné ochorenie. Jeho vznik totiž výrazne ovplyvňujú pestovateľské podmienky, ktoré dokážu vzchádzajúcim rastlinám pestovatelia zapezpečiť najmä v bytových podmienkach a ktoré vlastne podporujú alebo naopak oslabujú životaschopnosť a odolnosť vzchádzajúcich rastlín. Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín. V každom prípade sa snažme výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali. Op